Späť na články

Slovenskí manažéri sa boja konfrontácie


Čím viac moderných metód riadenia firma používa, tým bližšie je ku svojmu koncu. Viac o téme v rozhovore s Vladimírom Synkom.


Manažérom ide o peniaze, úspech a sex. Tvrdí to kouč Vladimír Synek, ktorý si obvykle nedáva servítku pred ústa. Za dôsledok „biedy“ slovenského manažmentu považuje hodnotové vákuum. V manažmente firiem, ale aj v štáte. Práve o identitu na úrovni štátu sa začal V. Synek po tom, čo zhruba dve desaťročia koučoval manažérov, viac zaujímať.

Aké je prepojenie medzi fungovaním firmy a identitou štátu? Vyzerá to vzdialene. 

Od firemnej kultúry a identity je len na skok k širším sociálnym systémom. Teda k identite mesta a štátu. Pre mňa je zaujímavejšia identita štátu, lebo tá ovplyvňuje fungovanie všetkého. Naše výskumy ukazujú, že vzťah občana k štátu je veľmi vlažný až žiadny. Výsledkom je, že človek sa vo svojom makrosvete, teda v štáte, stáva pasívny a rezignovaný. A je veľmi naivná predstava, že v momente, keď pasívny občan prejde cez brány firmy, zmení sa na aktívneho zamestnanca. Vzorce správania si vezme so sebou do firmy. Tomu, aby sme z pasívneho občana urobili aspoň na chvíľu aktívneho zamestnanca, hovoríme motivácia. Identita štátu nie je teda žiadna romantická téma. Ale problém, ktorý veľmi ovplyvňuje kvalitu nášho života a má hlboký ekonomický rozmer. O to viac ma udivuje, že ho politici nechávajú ležať v prachu.

Takzvaný vlastenecký zákon za pokus venovať sa tejto téme nepovažujete?

Je to smiešne opatrenie, ktoré môže mať nakoniec úplne opačný dosah. Môže vyvolať len ďalšiu averziu a nezáujem. Výskumy ukázali, že občania na Slovensku aj v Česku stratili akékoľvek hodnoty. Keď prídem do firmy a spýtam sa manažérov, v čo v živote veria, tak nevedia. Rozprávajú mi povinnú jazdu. Šťastie, zdravie, rodina. Hovorím im: toto preskočte. A zrazu nič. Keď ľudia nemajú hodnoty, tak im v tomto chaotickom svete chýbajú orientačné body, míľniky. Majú pocit, že sa stratia. Aby sa to nestalo, tak nejakej autorite hovoria „veď ma“. To platí aj pre politiku. Ale v nestráženom okamihu sa vedenie za ruku zmení na vedenie za nos.

Ako sa prejavuje nedostatok hodnôt u ľudí? 

Finančná kríza? My nemáme finančnú krízu. My máme krízu hodnôt a morálky. Len sa teraz prejavuje v podobe finančnej krízy. Radšej ju označíme za krízu finančnú a riešime ju nejakým šrotovným a inými pseudoopatreniami. Nevyliečime ju, len ju zatlačíme. A podľa fyzikálnych zákonov – všetko zatlačené sa o chvíľku vráti. S dvojnásobnou intenzitou. To znamená, že tá zatlačená morálna a hodnotová kríza je o päť či desať rokov späť. Už nebude mať podobu finančnej krízy, ale krízy, ktorej hovorím vnútrodruhová agresia.

Čo to znamená? 

Konrád Lorenz, ktorý získal Nobelovu cenu za etológiu, povedal, že všetky živočíchy, ktoré sú prirodzene vybavené veľkými zbraňami, ako sú zuby či pazúry, majú súčasne od prírody daný aj pud nezabiť svoj druh. Lev nezabije leva. Kým zvieratá bez zbraní tento pud nemajú. Preto hrdlička bez problémov umláti inú hrdličku. Človek je typický živočích, ktorý nie je vybavený veľkými zbraňami, a teda ani pudom nezabiť. A tento živočích stojí s atómovou zbraňou v ruke. To je desivý obraz budúcnosti. Nechceme to pochopiť, aj keď náznaky tohto biologického problému tu dnes máme. Hovoríme tomu šovinizmus, nacionalizmus a extrémizmus.

Keby sa začala riešiť kríza, ktorú vy označujete za krízu morálky a hodnôt, zmizla by finančná? 

Samozrejme, že áno. Človek nie je homo economicus, ale homo sociologus. Je prírodou nadizajnovaný ako tvor emočný, nie racionálny. S tým súvisí štruktúra nášho mozgu. Keď sa rozhodujeme, ide to najprv cez emócie a potom cez rácio. Keď sa vyrieši nestabilita spoločnosti, vyriešia sa aj ekonomické problémy.

Ako to navrhujete riešiť? 

Dobrá otázka. A ťažká odpoveď. Ryba smrdí od hlavy. Veľkú úlohu tu hrajú politici a manažéri. A tým sa dostávame naspäť k problematike manažmentu. Manažment totiž nie je zamestnanie. Je to povolanie. Zamestnanie je postavené na atribútoch ako úspech, peniaze, sex či ak chcete – príťažlivosť. Povolanie, od slova byť povolaný, je postavené na slovíčku zodpovednosť. Nie je veľa manažérov, ktorí nastupujú do funkcií preto, lebo chcú byť zodpovední.


Dá sa na zodpovednosti manažéra popracovať? 

Môžete sa do smrti milovať v misionárskej polohe, a aj tak z vás misionár nebude. Môžete byť do smrti v manažérskej pozícii, a aj tak nebudete manažér. A keď idete na tento post len pre tie spomenuté atribúty, všetky tréningy a koučingy sú potom len na to, aby ste tieto atribúty naplnili. Manažér nechce byť zodpovednejší, ušľachtilejší, morálnejší. Chce byť bohatší, úspešnejší a príťažlivejší. A preto si nechá poradiť od trénerov.

Sám ste kouč, a predsa hovoríte, že koučing nefunguje. Ako to? 

Veď jasné, preto viem, že nefunguje. Osobnosť človeka koučingom nezmeníte. Jediné, čo dosiahnete, je, že koučovaný pochopí, že keď sa začne správať inak, prinesie mu to výhody. Bez toho, aby sa zmenil, začne meniť správanie, a keď výhody tohto správania pominú, bude taký istý ako predtým. Ale nezmenil som človeka.

Máte povesť rebela a rozbíjača mýtov v oblasti manažmentu. Prečo? 

Jednoducho preto, že tento priestor je plný práve mýtov a poloprávd. Veľa manažérov si myslí, že manažment je všetko, čo im prejde. Naivné. Myslím si, že by im niekto mal povedať pravdu.

V zásade to vyzerá, že sa na manažérov nepozeráte veľmi pozitívne.

Slovo manažér pochádza z francúzskeho slova le manege – a to už je len kúsok do cirkusu. Ja slovo manažér nemám rád. Podľa mňa je obrovsky devalvované. Dnes máme manažéra pre skladové hospodárstvo, manažéra pre asistentky a manažéra pre neviem čo. Ale nemôžem to nahradiť slovom líder – tam je obrovský rozdiel. Dnes manažéri väčšinou nie sú lídrami. Rovnako politici sú politikmi, nie sú štátnikmi. Manažéri sú perfektní, lídri sú excelentní. Je to o vykročení z kruhu.

Ale aj manažéri na sebe pracujú, vzdelávajú sa – teda sa snažia rásť... 

Základnou vlastnosťou manažéra je vyhnúť sa riziku. Tak sa udrží pri koryte. Preto sa radšej motá v kruhu, robí to, čo raz robil, čoraz perfektnejšie a dostáva za to to isté, čo predtým. Len viac. Aby som sa pohol dopredu, musím byť excelentný. To je z latinského ex cello. Cello je dutinka, bunka, kruh. Nejaké obmedzenie. Ex cello znamená vykročiť z kruhu a ísť za svoju konformnú zónu.

Tak čo im chýba?

Aby sa manažér stal lídrom, musí mať tri T. Talent – z talianskeho slova talento, čo okrem talentu znamená aj túžbu. Keď sa pozriem okolo seba na manažérov, tak si uvedomujem, koľko z nich nemá talent, ale má obrovskú túžbu ísť hore. Je to len 90 percent samoľúbosti a 10 percent vody. Smutné je, že sme tento pomer ešte neprekukli. V talente sú teda schované dve T – talent a túžba. A tretie T je trúfalosť. Schopnosť konfrontácie. My sa bojíme nielen konfrontácie, ale aj tých, ktorí sa konfrontácie neboja. Ako svojich kolegov alebo podriadených si vyberáme nekonfrontačných ľudí. Tak vzniká skupina, kde každý s každým súhlasí. Chýba iskra protikladu a začína sa pohyb v kruhu. To je pre mňa vysvetlenie, prečo je Slovensko také málo inovatívne.

Takže tí manažéri, čo nemajú talent, to majú rovno zabaliť?

Mali by, ale ich túžba je silnejšia ako netalent.

Je na Slovensku dosť talentovaných ľudí?

My sme úplne zabudli, že vzdelávať, trénovať, koučovať je postavené na slovíčku educere, ktoré okrem iného znamená zbaviť zbytočného. A to je teda úplne iný prístup k vzdelávaniu. Náš vzdelávací systém je postavený na tom – nalievať do hláv. Keď vás budem vzdelávať, pristúpim k vám ako Michelangelo ku kusu mramoru. On len ten kus zbaví zbytočného a nechá tú sochu, jej krásu vystúpiť. A o tom to má byť. Tréner, kouč, edukátor má nechať vystúpiť to najlepšie z každého z nás.

Firmy to nedokážu?

Dejiny firiem sú dejinami podceňovania zamestnancov. A keď sa dnes spýtate zamestnanca, na koľko percent firma využíva jeho potenciál – teda to, čo robí, oproti tomu, čo by dokázal –, dostávame sa na odpovede okolo dvadsaťpäť až tridsať percent. My vieme šetriť energiu, materiál, vieme šetriť iné náklady. Ale čím v skutočnosti nesmierne plytváme, je ľudský potenciál, kreativita, inovatívnosť.

Aký je recept na skutočne dobrú firmu?

Dnes žijeme v dobe, keď existujú dva druhy firiem. Rýchle alebo mŕtve. Kategorickým imperatívom prežitia a úspešnosti firmy je rýchlosť. Byť rýchly znamená byť inovatívny a kreatívny. Firma, kde celý manažment nosí tmavé obleky, čierne kufríky a hrá golf, nikdy nebude kreatívnou. To, čo nás posúva dopredu, je rozdielnosť.


Ako firmu posunúť dopredu?

Vyvolať u zamestnanca pocit, že je správne, ak svoju inovatívnosť a kreativitu odovzdá firme.

Takže rozhoduje vzťah zamestnanca k podniku, v ktorom robí? 

To je to najvzácnejšie, čo firma môže mať. Podľa prieskumu zo západnej Európy zhruba 85 percent manažérov hovorí, že ich firma je úspešná preto, lebo sa s ňou zamestnanci identifikujú. A vzťah k niečomu sa neprejavuje tým, že pasívne sedím a zbožne pozerám, ale tým, že makám.

Firmy majú rôzne vyhlásenia, naformulované vízie a stratégie. Má to podľa vás na ich výsledky zásadný vplyv? 

Firemné stratégie sú dobré len na to, aby firma vedela, nakoľko sa realita odchyľuje od plánu. Krásnym nezmyslom je takzvané firemné desatoro. Často je to urážka zamestnanca. A niekedy aj steny, na ktorej toto desatoro visí. Formulovanie vízie či misie označujem za typický rituálny tanec dažďa, ktorého cieľom nie je privolať dážď, ale zlepšiť sa v tancovaní.

Vy veľmi neuznávate módne manažérske praktiky, pravda? 

Číňania povedali, že pokiaľ sa v štáte množia zákony, tak tento štát speje k zániku. To isté platí pre firmu. Čím viacej moderných spôsobov riadenia a systémov používa, tým bližšie je k svojmu koncu. Veľa pravidiel a moderných metód riadenia je dôkazom toho, že podnik už nie je schopný fungovať prirodzene, ako živý organizmus. A manažment ho musí nejako umelo udržať pohromade. Moderné metódy riadenia sú iba nejaké motúzy, obruče, čo majú firmu držať pohromade, aby sa nerozpadla.

Keď podľa vás firmy nemajú používať moderné metódy, čo majú robiť?

Každý biologický systém funguje svojím prirodzeným samospádom. Keď mu zoberiete prirodzené vlastnosti, musí ich nahradiť niečím druhým a nazvem to modernou metódou riadenia. Firmy by teda mali zamestnancov spájať ako živý organizmus. Na nejakých spoločných hodnotách.

Akú úlohu pri tom má manažér a aký by mal byť? 

Neverím kompetenčným profilom. Verím, že by manažér mal byť jednoducho dôstojný. Pretože dôstojnosť v sebe zlučuje šľachetnosť a ušľachtilosť. Teda pokoru so sebavedomím. Inými slovami v sebe zlučuje dve vlastnosti: súd a súcit. A tie musia byť stále vybalansované, lebo príklon na ktorúkoľvek stranu je zlý. Keď sa prikloním k sebavedomiu, som namyslený. Ak sa prikloním k pokore, som submisívny. Keď sa prikloním viacej k súcitu, robím anarchiu. Keď sa prikloním viacej k súdu, robím diktatúru. To, čo ich vybalansováva, je ľudská dôstojnosť. Dnes sa v nadriadenom postavení správame hulvátsky, v postavení podriadenom špekulantsky. A v rovnocennom čakáme, do akého postavenia sa dostaneme. V živote som sa stretol s mnohými manažérmi, ktorých dôstojnosť je umelo držaná proti ich prirodzenosti. Na druhej strane som stretol skutočne dôstojných manažérov, teda lídrov.

Vladimír Synek (54) – rodák z Bratislavy, ktorý žije na českej Vysočine. V roku 1980 absolvoval Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská technická univerzita). Doktorát si spravil na bratislavskej Vysokej škole ekonomickej (dnes Ekonomická univerzita) v oblasti matematického modelovania v roku 1987. V roku 1990 založil jednu z prvých poradenských spoločností v bývalom Československu Corporate Consulting Group. Dnes sa venuje najmä problematike identity firiem, miest a štátov.

Článok vyšiel vo vydaní TRENDU č. 40 dňa 11.10.2010 | Dominik Orfánus | © 2010 News and Media Holding. Zdroj: http://www.etrend.sk/podnikanie/vladimir-synek-slovenski-manazeri-sa-boja-konfrontacie-2.html

11x 0x
Sme zvedaví na váš názor

Ďalšie príspevky

Dejiny firiem sú dejinami podceňovania ľudí

Podľa riaditeľa spoločnosti Corporate Consulting Group Vladimíra Synka je na Slovensku málo firiem, ktoré majú spokojných zamestnancov.

2015 Október
Prečítať

Debilita je začarovaný kruh

​Vladimír Synek vysvetľuje deformácie súčasnej politiky.

2015 Október
Prečítať
Váš internetový prehliadač je zastaralý

Pre správne zobrazenie stránky si prosím aktualizujte svoj interentový prehliadač. Aktualizovať prehliadač

×